Mestské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne je výborným príkladom nadčasovej medziodborovej spolupráce architektky, výtvarníka a pridružených profesií. Prejavuje sa komplexitou realizácie a jej kontinuálnym užívaním až do súčasnosti. Zámerom tohoto návrhu nie je konzervovanie pôvodnej stavby ani jej radikálna prestavba, ale citlivá aktualizácia a adaptácia na súčasné environmentálne, technologické a prevádzkové požiadavky, vrátane výraznejšieho zapojenia do verejného priestoru mesta. Pôvodnú stavbu vnímame ako otvorený systém, čo sa dá odčítať pri porovnaní realizovanej stavby a pôvodného návrhu. Rozlišujeme v ňom tri základné priestory (divadlo, estrádna sála a administratívna budova) a programovateľné medzipriestory (foyer s pridruženými funkciami, vonkajšie átrium a terasy). Základné priestory sú v podstate nemenné, prejdú len minimálnymi úpravami. Ich program je stály, preto o nich uvažujeme ako o vykurovaných priestoroch, ktoré zvonku dodatočne zatepľujeme. Naopak medzipriestory umožňujú dynamickejšie využitie a väčšiu mieru adaptability – predstavujú temperovaný interiér alebo sezónne využiteľný exteriér. Ide o aktívne rozhranie medzi základnými priestormi a verejným priestorom mesta.

Dva z troch základných priestorov sú architektonicky navonok artikulované tzv. pozývacími stenami. Divadlo s otvorenou náručou do námestia a administratívna budova, ktorá je doplnená novými podobne vítajúcimi šiltami. Tretí základný priestor estrádnej sály je zvonku skrytý. Túto pomlčku medzi dvoma akcentami využívame na vytvorenie novej atrakcie vo verejnom priestore. Pleso je plytké brodisko (s rôznymi typmi vodných trysiek a ich režimov), ktoré vťahuje svojou zrkadliacou plochou budovu MsKS do Námestia slobody. Je to element, ktorý je vo vzťahu s niemeyerovskou architektúrou Okresného úradu (ukončenie kompozičnej osi medzi starým a novým mestom) a odkazuje aj na Žabie plesá, okolo ktorých bol koncipovaný utopický Heliopolis skupiny VAL. Pleso priťahuje pohľad z foyer cez panoramatické zasklenie do námestia. Expanduje k nemu aj pôvodný motív umelej krajiny, ktorej tvaroslovie novo integruje bezbariérovosť a prispôsobuje sa programovej náplni. Okrem soklu pre „presadené“ betónové stromy vytvára pobytové terasy reštaurácie, obnoveného bufetu a estrádnej sály, komornú scénu s auditóriom, schody na sedenie. Pleso môže byť realizované v existujúcej koncepcii námestia (namiesto dvoch ostrovov zelene), naznačujeme však jeho možnú celkovú úpravu, ktorá by lepšie zohľadnila kompozičné osi okolitých verejných stavieb. Existujúca vegetácia budovu MsKS skôr zakrýva a zatieňuje ako podporuje. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav ihličňany nevykazujú dlhodobú perspektívu. Navrhnutá viacradová alej nadväzuje na širšie vstupy do územia. Prehladný raster stromov vymedzuje verejný priestor pred MsKS, umožňuje pobyt v tieni korún, prípadne umiestnenie dočasných predajných stánkov.

súťažný návrh – odmena
bistan architekti + n-1
autori: Jakub Kopec, Matúš Bišťan, Jakub Števanka
spolupráca: Klára Zahradníčková (krajinná architektka), Gabriela Heffnerová (VZT), Marek Lenický (UK-CHL)

október 2024