Mestá ako miesta kolektívnej pamäti sa na Slovensku prejavujú skôr zlomami ako kontinuitou v čase. Tieto ruptúry medzi rôznymi dobovými systémami vytvárajú potenciály slobody a sú živnou pôdou demokratického mestského priestoru. Koexistujúce heterotópie a fragmenty z rôznych dôb často ilustrujú paradoxné stretnutia medzi východom a západom, vysokou a nízkou kultúrou či mestom a vidiekom. Podobne pestrú a nesúrodú zmes nachádzame aj v riešenej lokalite, ktorá sa z mestskej periférie postupne stáva centrálnym uzlom. Návrh nového sídla Ústavu pamäti národa zachováva hodnotné objekty areálu a dopĺňa ich novými zásahmi, ktoré aktivujú nevyužitý potenciál lokálnych mestských väzieb.

Hlavná budova a pavilón budú revitalizované v spolupráci s pamiatkármi. Navrhujeme intervencie do ich parterov (otvárajú sa pre verejné funkcie knižnice, múzea či kaviarne) a pracujeme s odkazmi na ich pôvodnú hmotovú substanciu (obnova perforácií komunikačnej ochodze hlavnej budovy s novým štrukturálnym zasklením, terasy pavilónu). Pri budove bývalého vojenského väzenia je uvažované posilnenie pôvodnej tektoniky (remeslná omietka na existujúce tehlové múry, zasunutie okien na okraj ostení s vnútorným zateplením), ktoré ju významovo odlišujú od okolitých budov a sú v dialógu s povrchom novej veže (výtvarníčkami autorsky poňatého kultúrneho sedimentu). Veža je výsledkom pragmatickej úvahy postaviť stavebný objem nad rámec kapacity hlavnej budovy mimo jej obrys a je aj silným mestotvorným prvkom, ktorý vytyčuje nárožie po niekdajšom paláci a vytvára nové urbánne vzťahy. V rámci vonkajšej mestskej okružnej triedy predstavuje pohľadovú dominantu Legionárskej ulice na jej krížení s významnou radiálou – Krížnou. Jej natočenie je v dialógu s hodinovou vežou stanice konskej železnice, komunikuje však aj s ďalšími vežami, ktorých zmnožovanie je synonymom súčasnej urbanizácie Bratislavy. Veža je v pravom zmysle slova pamäťou národa – v jej múroch je uskladnená. Nie je prístupná verejnosti – iba pracovníkom úradu, ktorí do nej suchou nohou vstúpia podzemnou prepojovacou chodbou.

Vzťahy veže voči bývalému väzeniu a Ludwigovmu pavilónu pomáhajú definovať aj charakter nadväzujúcich verejných priestorov. Sú navrhnuté široké chodníky s bosketovou výsadbou stromov, ktoré vytvárajú nárazníkové zóny medzi rušnými dopravnými tepnami aj nástupné predpriestory rekonštruovaných stavieb. Nová alej medzi obytným vežiakom a pavilónom postupne prechádza do väčších a plastickejších ostrovov z existujúcich aj nových stromov pri hlavnej budove a veži (v mieste zbombardovaného paláca).

súťažný návrh – odmena
(n-1) + bistan architekti
autori: Jakub Kopec, Matúš Bišťan, Jakub Števanka
spolupráca: Adela Hornáčková, Pavol Mičáň, Klára Zahradníčková
výtvarný návrh fasády veže: Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová 

august 2023